home mail
Chemický prvok
mendelejova tabuľka 
Vlastnosti
Názov:   Meď
Česky:   Měď 
Latinsky:   Cuprum
Anglicky:  Copper
Francúzsky:  Cuivre
Nemecky :  Kupfer
Značka:   Cu
Číslo:   29
Skupina:   11
Perióda:   4
Blok:   d
Vzhľad:    ružovočervený kov

Atómová hmotnosť:
    63,546(29) g·mol−1
Elektrón. konfigurácia:
  [Ar] 3d10 4s1
Elektrónov na hladinu: 
  2, 8, 18, 1

Skupenstvo:   pevné
Hustota pri i.t.:  
    8,96 g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t.:  
    8,02 g·cm−3
Teplota topenia(tavenia): 
    1357K(1084°C, 1984°F)
Teplota varu: 
    2835K(2562°C, 4643°F)
Teplo vyparovania:  
    13,26kJ·mol−1
Teplo tavenia:  
    300,4kJ·mol−1
Tepelná kapacita: (250°C)
  24,440 J·mol−1·K−1

Meď (lat. Cuprum)

Biologický význam

Meď je esenciálnym prvkom pre všetky vyššie rastliny a živočíchy. Po absorbcii v tráviacej sústave sa viaže na albumín a transportuje sa do pečene. V krvi sa viaže na plazmový proteín ceruloplazmín.

Je súčasťou rozličných enzýmov, v podobe centier medi v cytochróm-C oxidáze a v superoxid dismutáze (obsahuje meď a zinok). Popri úlohe v enzýmoch sa meď využíva na biologický elektrónový transport. Modré medené proteíny, ktoré participujú na elektrónovom transporte zahrnujú napríklad azurín a plastocyanín. Názov „modrá meď“ pochádza z intenzívnej modrej farby vyplývajúcej z prenosu náboja z ligandu na kov (ligand-to-metal charge transfer - LMCT), absorbčné pásmo komplexu je okolo 600 nm.

Pravdepodobne zinok a meď si konkurujú pri absorbcii v tráviacom trakte, preto strava s prevahou jedného z týchto minerálov môže znamenať nedostatok druhého. Odporúčaná denná dávka medi pre zdravých dospelých je 0,9 mg/denne.

Toxicita

Všetky zlúčeniny medi, ak nie je známy opak, treba považovať za toxické. Smrteľná dávka síranu meďnatého pre človeka je približne 7 až 10 gramov[1]. Navrhovaná bezpečná koncentrácia medi v pitnej vode pre ľudí sa líši v závislosti od zdroja, ale má tendenciu sa ustáliť od 1,5 do 2 mg/L. Potravinový referenčný príjem: tolerovateľná horná hranica konzumácie potravinovej medi pre dospelých zo všetkých zdrojov je 10 mg/denne.

Dôležitá podiel toxicity medi pochádza z jej schopnosti prijímať a darovať elektróny pri zmene oxidačného stavu. To katalyzuje vznik veľmi reaktívnych radikálových iónov, ako napríklad hydroxylového radikálu, spôsobom podobným Fentonovej reakcii. Túto katalytickú aktivitu využívajú enzýmy, s ktorými je meď normálne asociovaná a je preto toxická len ak je oddelená a nesprostredkovaná. Toto zvýšenie množstva nesprostredkovaných voľných radikálov sa nazýva oxidatívny stres a je predmetom aktívneho výskumu pri rozličných chorobách, kde meď môže mať dôležitú, ale menšiu rolu než pri akútnej toxicite.